Dynafit Feline SL – po sezóne

Akože dlhodobý test, hej? No skôr osobné poznatky, samozrejme... Už rok rasujem mačacie pazúre po všetkých možných povrchoch a musím hneď na úvod povedať, že som s nimi maximálne spokojný, najmä v porovnaní s mojimi nemenovanými starými trailovkami. Ale aj celkovo - v porovnaní s botami, ktoré som mal doteraz na nohách.

Sadli mi až na drobnosti úplne parádne od začiatku, ale to je samozrejme individuálne. Vrch jazyka, o ktorom som myslel, že pri dlhších štrekách ma bude rezať do ohybu nad priehlavkom, nerezal. Po prvých pocitoch, že sú mi vpredu (za prstami) trochu priúzke, sa po niekoľkých dlhších behoch a pobytoch v práčke roztiahli až tak, že predok nohy mi v nich pocitovo až moc plával. Ale stačilo sa pohrať so zaťahovaním šnúrok... Doslova pohrať, lebo to sťahovanie drží poriadne tam, kam ho človek utiahne. Čiže stiahneš lepšie a hneď to cítiš na priehlavku, ako tŕpne. Tu by možno bolo plusom hustejšie šnurovanie, predsa len tie šnúrky (alebo skôr lanká) sú dosť tenké. Ale zas háčiky návlekov na nich dobre držia :-)

Podrážky? Na začiatku sa mi zdali trochu tenké na slovenské stovky - najmä ich päty na zbehy kamenistých zvážnic. Na Stíhačku aj V100 som preto radšej išiel dodrať staré bačkory. Ale jarný rozklus Žiarom (asi 50 km) aj UltraFatra a dokonca skalnatá UltraŠelma boli v nich na pohodu, takže na rozmočené blato zvážnic na P100 a J100 boli Feliny jasná voľba. A zasa ten pocit zo zimy: perfektná kontrola nad došľapom v mixe bahna a klzkých kameňov. K tomu nová skúsenosť: napriek nižšiemu profilu, ale vďaka „nárazníkom“ žiadne rany zboku ani spredu pri behu po šutrovitých cestách – napríklad dole zo Zobora. A to už musí byť každému jasné, že na konci stovky sú nohy citlivé ako rozprávková princezná na hrášku. No nie, že by som tam baletil, ale šlo to bez nejakej prehnanej opatrnosti.

Dezén? Drží na všetkých možných typoch povrchu, najmä vďaka agresívnemu vzoru z mäkkej hmoty. Už trochu vidno opotrebovanie tam, kde najviac šmatlám, ale inak nič. Tatranská žula, či mokrá, či suchá, v pohode. Klzké korene v lístí či ihličí lesa po daždi? Istota! Dážď a blato pri šialenom zbehu do Monkovej doliny alebo pri výstupe na Žibricu? Tak to bolo niečo nevídané (ako voľakedy "u nás v Čabovciach"). V oboch prípadoch mi po rozume chodil len starý slogan z reklamy: „Kde iní končia, my začíname.“ A divil som sa, prečo iní na tie kopce nadávajú :-)))

Celkový dojem je teda vysoko pozitívny, aj gumičky návlekov na podrážke vďaka poriadnym drápom držia tam, kde majú byť. Už len som zvedavý, ako dlho Feliny v porovnaní s mojimi staršími botami (max. dve sezóny) vydržia a čo na nich definitívne odíde ako prvé. Zatiaľ sa objavili len malé dierky v najnamáhanejšom mieste ohybu za prstami, ale to sa pozašíva.

Medzitým mi na nohách pristáli aj Feline Ultra (Vnenky vďaka!). To sú mašiny také pohodlné ako papučky, že som ich neváhal vziať hneď (po troch dňoch chodenia po meste) na 200-kilometrovú ultraprechádzku :-))) Sú masívnejšie, so širšou (=ešte stabilnejšou) a nie takou agresívnou podrážkou. Teda dobré skôr na rýchlu turistiku a ultra na skalách. Alebo na dlhé šialenosti, nohy ako v bavlnke!

Mal som na nohách aj nové prírastky do kolekcie: na kratšie terénne behy je určený jemnejšie pôsobiaci model Trailbreaker (vpravo) a na pretekovo poňaté ultra model Alpine Pro (vľavo), s karbónovou platňou pod nohou ako prevenciou pred ostrými kameňmi. Oba super dizajnované, aj keď už nie tak dramaticky odlišné od davu ako Feline SL, ale pocitovo zas o krok ďalej. Moja jasná najbližšia voľba :-)

Rišo Pouš