Konkrétne z Rakova (od vlaku) skoro do Rajeckej Lesnej. Smerom tam popod Kýčeru, cez Jankovú a Skalky, z Vríčanského sedla dole do Rajeckolesnianskej doliny ku vlekom. Nazad hore dolinou do Sedla pod Úplazom, odtiaľ kadejakými lesnými cestami ponad Sloviansku dolinu. Na megalúke pri megabicykli nad Kláštorom pod Znievom som uzavrel okruh a tou istou cestou ponad Valču som sa dopotácal nazad na stanicu. Lebo Ultra Kras 55 sa blíži, treba nohy privykať. No vymýšľať niečo vzdialené a cestovať za tým sa mi nechcelo, naopak – využil som týždenný lístok na vlak

Profíci sa akurát v ten deň zas vytriasali na dlažobných kockách medzi Parížom a Roubaix, u nás sa hlavne ukazovala krásna, jarná nedeľa - všetko predčasne rozkvitnuté, vzduch voňal, tak bolo treba poriadne vyvetrať hlavu, nový cesťák a dať zabrať telu. Teploty príliš vysoké na nejaké intenzívnejšie pobehovanie lesmi, aj keď mal by som si zvykať. Zato ráno ešte štipľavo chladné – FIANDRE ako jasná voľba do takého širokého rozpätia teplôt. Neľutoval som, aj keď som domov prišiel poriadne nasolený. Podpoľaním jazdím tým radšej, čím via

Švajčiarsko, Horný Engadin, Maloja a skialpová Val Forno,15.3.2024 V závere náročnej sezóny sa mi konečne podarilo s lyžami podniknúť výpad do Val Forno. Predošlé dve zimy kôli zlej snehovej situácii bola chata v doline zatvorená a tak som sa o to ani nepokúšal. V doline som bol s lyžami vlastne doteraz iba raz. Spolu so Slávkou sme vtedy prespali na chate a urobili pekný okruh cez sedlá (čl. dole) Ako zvyknem spomínať v mojich letných článkoch, táto dolina to je pre mňa taká malá Kanada, keď som tu tak už nikam inam nepotrebujem ísť... Čo sa týka zimy

Cesta zo Zvolena do Žiaru, popri Hrone, popod južné svahy Kremnických vrchov, je už dávno vďaka R1 tichá, pritom široká a hladká, preto u miestnych žiletkárov obľúbená. Vlní sa len mierne hore a dole, takže kto si chce napumpovať do nôh dávku laktátu, musí odbočovať doprava. A pretože tento seriálik je o stúpaniach, ktoré hore (pre slušného žiletkára) končia, vynecháme teraz Budču, Železnú Breznicu či Nevoľné, alebo na druhom brehu Ostrú Lúku. Adélka odpustí... Povenujeme sa trom krátkym, ale dostatočne výživným stúpaniam, ktoré sú v n�

Veľkonočné horúčavy sa valili, no piatok mal byť ešte teplotne použiteľný. Nočný front čosi máličko prisnežil, zato na Popradskom už ráno nadnulovo a na hrebeňoch víchrica od západu. Tepla cez deň pribúdalo a z víchrice neubúdalo, zato dopoludnia azúro, že až plech! Tak sa zrodil opatrný plán: cez Zlomiská a Východnú Železnú bránu nakuknúť do severov, do závetria. Zlyžovať Gerlachovské spády, podtraverzovať Pustú stráž a z Ťažkej doliny sa vynoriť v sedle Váha. Že zámer nevyšiel nevadí, aj tak dobre bolo. Ale po poriadku, takto bolo:

Predveľkonočný víkend v pohorí Kozie chrbty: už ôsmy ročník, ale tretí raz aj ako súčasť ultraligy. 280 účastníkov, teda zatiaľ najviac, a to bežali ešte ďalšie stovky v rámci piatich kratších tratí. Na naše pomery teda megapodujatie. No hej, keď bola aj megatombola. Ale najmä to bola megacharita, lebo toto podujatie je organizované v prvom rade ako pomoc postihnutým diagnózou ALS. A organizované je megaparádne, po všetkých stránkach. Aspoň čo sa dalo vidieť nezasvätenému oku v epicentre pretekov vo Svite pod lesom. Ešte aj počko objednali orga

„Náš vlak zastavil z prevádzkových dôvodov, neotvárajte dvere a nevystupujte.“ Nerešpektujem, otváram, vystupujem. Lebo v stanici Harmanec jaskyňa sa rýchliky Fatrany teraz križujú a musia sa čakať. No nevyuži to! Lebo inak sa sem ťažko dostať, jedine z BB emhádečkou. Je akurátnych sedem ráno, sivotu končiacej predjarnej noci nahradila denná sivota, lebo je tu front. A začína fajne pršať – ale s tým sa rátalo, lebo by veľmi dlho nemalo. Či som zmoknutý alebo spotený, to je skoro jedno. Tak klušem po asfalte k najdlhšiemu československému žel

Tak ako teda tento rok? Mazľavé blato, dážď, vietor, zima? Alebo sucho, horúčava, prach na všetkých komponentoch? To nikto nevie a nikto tu ani nič negarantuje. Alebo žeby sa už štartovali motorové píly pilčíkov a stará smradľavá V3S znova rozryla cesty na nepoznanie? Ani to nik netuší. Ale jedno je isté. V nedeľu 12. mája 2024 sa môžete postaviť na štart jediných MTB pretekov, ktoré sa konajú na juhu Banskobystrického kraja, presnejšie v Lučenci v oblasti Ľadovo. Že tam dole na juhu to nebude nič extra? Že je tam iba rovina a o poriadnych kopco

Rozbitý po sobote, chcel som sa ísť len s domácimi snehmi rozlúčiť, ale nejako nedopatrením ma zavialo do Tatier. To len ako výhovorka, prečo z Mengusovskej nebude toho viac – v podstate len Široký žľab a biedny pokus o Volí chrbát. Našťastie som nebol jediný nevládny, tak som nebol za brzdu a pohodové tempo mi véééééľmi vyhovovalo. Z domu sme vyrážali ešte za dažďa, ale mraky mali rýchlo odtiahnuť a malo nastať dočasné ažúro – asi do obeda. Potom ďalší front a pokles teploty pod nulu ešte počas dňa. Ráno bolo čvachtavo a teda poriad

Keď je človek navnadený nekonečnými možnosťami pobehovania po zaujímavých miestach Štiavnických vrchov, príde domov z jednej pobehovačky a hneď plánuje ďalšiu. A keď sa plánmi pochváli a tie sa ostatným zapáčia, hneď sa kujú plány na spoločný výbeh. A keď k prvej spoločnej akcii v roku dôjde, vznikne toto tu. Cestou na miesto činu vyvstala v podstate len jediná závažná otázka - kto bude tentokrát za brzdu, lemru, slimáka dýchavičného, a teda za huspeninového psa. A pretože v aute padali silné reči o Dolomitoch, Lavaredach, Cortinach d A

...samozrejme aj s cestou k nej, pešo aj na pásoch, v sobotu deviateho marca. Teda MSD – Priečne – VSD, s krátkou zachádzkou na Širokú vežu - tatranská klasika, odporúčaná teraz najmä v tomto smere. Lebo aj to v partii zaznelo, že ešte sme sa v tejto sezóne so snehom poriadne nezvítali, a už aby sme sa aj lúčili. Tragicky teplá zima je neľútostná a opačným smerom by to bolo od Zamky po Hrebienok (slušne povedané) jemne nepohodlné. Veď na fotkách vidno. Ale po poriadku – zliezli sme sa na parkovisku v Smogovci poriadne stádo, zaplatili výpalné (

Švajčiarsko - Horný Engadin - St. Moritz - Samedan Samedan - športový areál Muntarutsch, bezplatné parkovisko. Štartujeme po lesnej ceste stúpaním na Alp Muntatsch ktorú poznám hlavne z letného MTB. Na tomto mieste som kedysi dokonca absolvoval preteky do vrchu MTB. Cesta v lese je prekvapujúco upravená ratrakom a napriek nižšiemu stavu snehu na slnečnej strane je v celom stúpaní príjemný povrch a tak môžeme v kľude kecať a šlapajúc vedľa seba naberať výšku. Dnešnú túru vyberá Beat, chatár z Forna bývajúci tohto času s rodinou v Samedane. Chata je ešt

Prišla správa: „ideme do Targu na krowky, máme miesto, ideš?“ Takže hneď sa začali rodiť plány, ako zneužiť dopravu zadarmo (isteže nie až do Targu). Zrodený plán sa ráno síce zmenil, lebo som si zabudol stiahnuť mapu poľského pohraničia, ale štartovacie miesto ostalo (Suchá Hora). Akurát, že pôjdem opačným smerom ako som chcel pôvodne – cez Skorušinské vrchy, cez Oravice do Nižnej. A možno ma potom aj nazad zoberú odtiaľ. Lenže vieme – snehu nikde a flyšové pohoria Oravy sú blatnaté aj mesiac po poslednom daždi. Teraz ešte nadránom lialo ak

Táto superteplá zima núti ísť za snehom stále vyššie, ale stále sa dá nájsť aj ten dobrý. Tatry sú záchrana a teraz po prepršanom piatku a čiastočne aj sobote (aj vo výške Štrbského plesa) prišla jasná noc, tak sme ráno naskakovali do lyží pod Triganom (smer Popradské pleso) na betónový, viac hnedý ako biely, a poriadne hlučný podklad. Ale stále sa dá od smerovníka pri ceste. Zimný chodník (najmä zjazdík spod Triganu) ľadový, utrpenie pre pásy. Kúsok po ceste na Popradské ples – čistý ľad. Rachot spod lyží sa začal konečne zmierňovať a

Výrazný, lesnato – skalnatý kopec nad dedinou Vrícko v Turci, jeden z najjužnejších vrcholov Malej Fatry, s peknými výhľadmi najmä na blízky juh. Už sme ju TU raz mali, aj s detailným popisom prístupu k nej, tak čo ešte? No skoro nič nové, len možno pár iných pohľadov a fotiek ako v pôvodnom článku. Taký recyklát po pár rokoch - lebo ako zabiť dopoludnie, keď plán bol ísť na lyže, no nižšie kopce holé, vyššie už od rána zadekované a od obeda je hlásený poriadny dážď? Podmienky typické pre túto „geniálnu“ zimu. Prvý raz som tu